Poľský film „Proroctvo“ je natočený s viacerými kňazmi. Spomínajú v ňom zjavenia, v ktorých sa hovorí o úlohe Poľska v dnešnej dobe. Patria sem mariánske zjavenia, sv. sestra Faustína, bl. Terézia Neumannová a sestra Lucia z Fatimy.
Svet sa posunul vpred, ale nie správnym smerom. Svet totiž povedal Bohu NIE a Satan pomocou svojich sluhov rozpútal duchovnú vojnu. Zmenila sa Cirkev, čas lockdownu a častého zastrašovania zničil veľmi veľa duchovného, psychického, ale aj materiálneho, pretože prišiel čas chaosu v politike, v Cirkvi, v rodine.
Kňazi z kazateľníc prekrúcali slová Krista tvrdiac, že Ježiš nehovoril o širokej ceste, za ktorou je pekelný oheň a večné zatratenie. Ježiš nám povedal, čo nám budú robiť, ak mu budeme verní. Vravel, že ostane len hŕstka verných, o ktorých sa nebeský Otec postará.
Svetlo Ježiša Krista skrze jeho nevestu Cirkev na tomto svete nikdy nezhasne, avšak otázkou je, či prežijú také štruktúry Cirkvi, aké tu máme dnes. Pretože kostoly a kláštory sa prerábajú na hotely, krčmy, dokonca na bordely. Bohu sa pľuje takýmto spôsobom do tváre! Duchovní odmietajú slúžiť pobožnosti a modliť sa v kostoloch…
V čase natáčania filmu „Proroctvo“ bolo jasné, že k niečomu dôjde, no nikoho nenapadlo, že o dva roky budú krajiny, v ktorých sa zakáže slúžiť sv. omša, kostoly sa zavrú a kňazi s biskupmi sa skryjú. Ľudia chceli duchovne bojovať, chceli sv. omšu, Eucharistiu, sv. spoveď, no systém si to zariadil tak, že ľudia udávali kňazov a veriacich, ktorí sa nezľakli.
Cirkev tu zlyhala, biskupi zlyhali, kňazi zradili, spojili sa so systémom, sami vyháňali ľudí a hovorili im, že je dokonca smrteľným hriechom prísť na sv. omšu.
Ovce a barany, zrno a kúkoľ – tá polarizácia tu prichádza. Musíme dôverovať Bohu a veriť, že všetko pevne drží vo svojich rukách.
Našou úlohou je mať vieru, ktorá hory prenáša, spojiť sa s Ježišom Kristom a kráčať s Ním celý život. Prisľúbil nám, že bude s nami až do konca sveta. Máme však vziať svoj kríž a nasledovať ho.
Dnes je módne v Cirkvi hovoriť o úspechoch, blahobyte a kariére. Eliminuje sa utrpenie, choroby, smrť, nespomína sa peklo. Máme tu protestantský pseudo-charizmatický smer, ktorý sa votrel do katolíckej Cirkvi. Ježiš nás „musí“ uzdravovať a ak tak nekoná, takého Ježiša máme odmietať. Toto je falošná Cirkev, je to diabolstvo, dokonca satanstvo!!!
Ak príde utrpenie, našou úlohou je kríž prijať a prosiť Ježiša o silu ho niesť. Prežívame čas očisty. Ak vytrváme, prídu veľké milosti. Ježiš nám povedal jasne: „Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Sluha nie je väčší ako jeho pán.“ (Mt 10, 21-24)
Diabol poráža všetkých, ktorí sú slabí, nazývajú sa síce kresťanmi, ale žiť ako kresťania nechcú. Veľa ľudí odhadzuje kríž a rezignuje. Vidíme rehole plné korupcie, pedofilné a finančné škandály kardinálov a biskupov. Prichádza čas, kedy kostoly budú prázdne a ostanú len tí, čo naozaj veria. Za kňazom, ktorý hovorí pravdu, bude treba cestovať, doslova ho hľadať. Cirkev bude malá, stretávať sa budeme po domoch. Najdôležitejšie je správne si vybrať, prosiť o dostatok síl a rozhodnúť sa riskovať pre Boha.
