Exorcista otec Vincent Lampert: Úloha a nevyhnutnosť exorcistov – časť 2.

Myšlienky z relácie:

• Každý kňaz by mal byť schopný pomôcť človeku, ktorý si myslí, že má problémy s diablom. Realita je však úplne iná. Budúcich kňazov v seminároch, čo sa týka exorcizmu, neučia absolútne nič, iba úplne okrajovo. Kňazi, ktorí chcú pomáhať v tejto oblasti, sa musia vzdelávať samoštúdiom. Zodpovednosť predstavených aj biskupov je v tejto oblasti obrovská! Akoby sa zabudlo na to, čo prikázal Ježiš apoštolom, keď ich poslal do sveta, že majú šíriť evanjelium a zlých duchov vyháňať.

• Každý kňaz do roku 1972 bol v diakonáte svätený aj za exorcistu. Po tomto roku sa táto prax prestala uplatňovať.

• Človek, ktorý si myslí, že má problémy s diablom, je ním napádaný alebo dokonca posadnutý, mal by navštíviť svojho kňaza vo farnosti, ktorý by mu mal poslúžiť či už duchovným rozhovorom, požehnaním, no najmä službou sviatosti pokánia a pomazania chorých. Exorcizmus je svätenina, ktorá sa má použiť až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky prostriedky, ktoré nám katolícka Cirkev ponúka.

• Démonická aktivita môže byť obyčajná a mimoriadna. S obyčajnou aktivitou sa stretáva každý z nás, je to pokúšanie.

• Medzi mimoriadne aktivity patrí priamy kontakt so zlom. Poznáme 4 stupne:

1. Démonické zamorenie. Prejavy: kroky, zvuky, krik, rehot, rinčanie reťazí, zvonenie, posúvanie nábytku… Vždy ide o nejaký starší dom alebo o prekliaty predmet, napr.: Woodoo bábika, sošky, vázy, posmrtné masky, najmä z Afriky, z Ázie, čo si ľudia často domov prinášajú…

2. Démonický útlak. Prejavy: fyzické útoky, obťažovanie, rezné rany, modriny, ktorými človek trpí bez toho, aby sa na nich sám zúčastňoval, rôzne nápisy na telách ľudí, atď. Boh dovoľuje diablovi trápiť týmto spôsobom danú osobu pre jej posvätenie. Biblický príklad máme v Jóbovi. Podobne bol sužovaný aj sv. páter Pio, sv. Ján Mária Vianney, sv. sestra Faustína, sv. Gemma Galgani a mnohí ďalší svätí.

3. Démonické vlastníctvo. Prejavy: diabol vstupuje do vnemov človeka, využíva jeho zmysly, útočí na jeho predstavivosť a pamäť. Ponúka mu rôzne zjavenia a vízie. Častokrát diabol živí v človeku pocit viny a nahovára mu, že Boh mu neodpustí. Je veľmi ťažké zbaviť ľudí tohto pocitu, pretože upadajú do depresií a častokrát končia samovraždou. Je potrebné vynaložiť veľmi veľa síl pri ich oslobodzovaní.

4. Démonická posadnutosť. Prejavy: diabol prevezme kontrolu nad telom osoby, ktorá je úplne bezmocná. Nevníma nič, akoby odpadla a po precitnutí nevie, čo sa s ňou dialo alebo čo robila. Môže ísť aj o stav paralýzy. Osoba všetko vníma, vidí, čo sa deje, ale nemôže do deja zasiahnuť, lebo vôbec neovláda svoje telo.

• Žiaľ, len menšia polovica kňazov dokáže pri týchto problémoch pomáhať. Častokrát sú ľudia posielaní k lekárom, psychiatrom a psychológom. Chýba tu osveta. Pri štyroch stupňoch posadnutia, by mal prvé tri dokázať riešiť každý kňaz. Pri štvrtom stupni by mal kňaz osloviť diecézneho biskupa alebo ním povereného exorcistu.

• Tradícia katolíckej Cirkvi rozlišuje štyri kritériá, ktoré odhaľujú prítomnosť diabla:

1. Človek hovorí alebo rozumie jazykom, ktoré nepozná, nikdy sa ich neučil.

2. Disponuje nadprirodzenou silou.

3. Uplatňuje vedomosti, ku ktorým sa nemal ako dostať.

4. Má averziu voči čomukoľvek posvätnému – ku Svätému Písmu, svätenej vode, relikviám svätých. Odmieta vstúpiť do kostola.

• Posadnutí robia neprirodzené pohyby, syčia, plazia sa ako had, vydávajú démonický rehot a tiež levitujú…

• Pri exorcizme je potrebné sústrediť sa na modlitby a nie obdivovať cirkusové čísla diabla.

• Ľudia, ktorí boli pokrstení ako katolíci a odvrátili sa od sviatostného života, majú oveľa ťažšie posadnutia a aj oveľa ťažšie sa riešia ako u ľudí, ktorí nikdy neboli katolíci. Keď sa dostali do podobných problémov oni, stačil v drvivej väčšine prípadov len jeden exorcizmus.