Boh vstupuje do našich problémov neraz až vtedy, keď sa zdá, že je všetko stratené. Ak dopúšťa skúšky, zaručene má pre nás všetkých východisko aj riešenie. Našou úlohou je tak, ako Sidrach, Misach a Abdenago, byť verní až do konca. Títo traja mládenci sa v rozpálenej peci modlili za to, aby bol Boh s nimi… Problémy prekonáme, ak budeme dôverovať Bohu.
Silnú vieru môžeme získať počúvaním a uplatňovaním duchovných výziev Panny Márie. Vo Fatime nám pre našu záchranu ukázala tri cesty: 1.) častá modlitba sv. ruženca, 2.) obeta a pokánie, 3.) úplné odovzdanie sa Panne Márii.
Kde je Panna Mária, tam sa démonovi nedarí vstúpiť so svojimi falošnými charizmami. Práve prítomnosť mariánskej úcty je spoľahlivým indikátorom pravosti chariziem aj v charizmatických spoločenstvách.
Ruženec nie je viac ako všetky sviatosti, hoci dostal mimoriadnu silu v dnešnom duchovnom boji. Najdôležitejšie sviatosti sú krst, Eucharistia a svätá spoveď.
Modlitba sv. ruženca je kristocentrická. Najpodstatnejším v ňom je meno Ježiš. Na toto meno sa zohne každé koleno. Preto kladieme v ruženci najväčší dôraz na meno Ježiš.
V modlitbe prosíme Pannu Máriu o pomoc v dvoch kritických momentoch nášho života: teraz a v hodine našej smrti. V čase nášho zomierania budeme robiť najdôležitejšie rozhodnutie o našej existencii…
Žiť v prítomnosti – teraz – je dôležité preto, lebo mnohí žijú v ustavičnom strachu, či už z minulosti alebo z budúcnosti. Je potrebné sústrediť sa na prítomnosť a dôverovať Bohu.
Rýchlo odrapkaná modlitba je len formálna povinnosť. Skutočná modlitba spočíva v láskavom dialógu s Bohom. Pravá modlitba nás spája s Duchom Svätým a prináša nám do srdca lásku, pokoru, pokoj a nehu. Či sa modlíme správne alebo nie rozpoznáme podľa toho, aké pocity máme po modlitbe a akú atmosféru lásky cítime medzi nami a Bohom.
