Prvý kontakt s Pannou Máriou, ktorý mladý Dominik zažil, bol pocit absolútneho prijatia. Odovzdal jej celý svoj život, minulosť aj budúcnosť, karate, ktoré bolo doteraz jeho modlou i svoju priateľku, s ktorou sa chcel oženiť.
Z Medžugorja sa vrátil úplne zmenený. Modlil ruženec a odovzdával iným požehnanie Panny Márie…
Po dvoch dňoch meškania prišiel na tréning majstrov v karate s ružencom za opaskom. Povedal im, že na miesto meditácie sa budú modliť ruženec…
Dominik v Medžugorí pochopil, čo je zmyslom života a aká je najkratšia cesta, pomocou ktorej sa zmysel života dá nájsť. Svoju reálnu skúsenosť s Pannou Máriou ponúkol aj majstrom karate, ktorí po tréningu v bare si kľakli na kolená a po modlitbe ruženca mnohí z nich plakali…
Dominik sa stretol s matkou predstavenou benediktínskeho kláštora. Povedala mu, že Panna Mária má pre neho cestu, avšak nie je zlučiteľná s tréningom bojových umení. Vravela, že nemôže spojiť modlitbu k Duchu Svätému, otváranie sa na pokoj, lásku, pohodu a trpezlivosť, trénovaním agresie, zlosti a zabíjania.
Pochopil, čo mu Boh cez matku predstavenú odovzdal. Vzdal sa trénovania bojových umení, nastúpil na cestu evanjelizácie, pútí do Medžugorja a hľadania povolania.
Panna Mária sa mu v srdci prihovárala a spýtala sa ho, či by sa chcel stať jej kňazom. Odpovedal kladne a na sviatok Panny Márie láskavej – 7. mája – podal žiadosť do rehole saleziánov a rozišiel sa so svojou priateľkou.