Ovácie namiesto pokory? Aj postoj k potratom napovedá, že s progresívcami sa už niet o čom baviť

Na fotke Simona Petrík (Spolu) v radosti po výsledku hlasovania o návrhu Anny Záborskej (Zdroj: FB)

Parlament v pondelok nepodporil úpravu interrupčnej legislatívy z iniciatívy Anny Záborskej (KÚ). Kým mnohí na bitku, ktorej výsledkom je nesprísnenie ochrany tej najcennejšej hodnoty, pozerali prinajmenšom s pokorou, progresívci dlho do noci búchali šampanské a svojím festivalom cynickej radosti vyvolávali dáviaci reflex veľkej časti osadenstva na Slovensku. Keď si jeho výseky pozriete a uvedomíte si ich zrejmý protiklad s vedou a hodnotami, ktoré by mal (v ideálnom prípade) už desiatky rokov zdieľať každý človek žijúci v našom kultúrnom okruhu, pochopíte, že s touto ideologickou vetvou už debata takmer nie je možná.

Cez rozhodovací mechanizmus Národnej rady SR v pondelok neprešiel návrh na úpravu potratovej legislatívy z dielne šéfky Kresťanskej únie Anny Záborskej. Podporilo ho len 58 prítomných poslancov, nehlasovalo 12 zákonodarcov a 45 z nich namierilo svoj palec smerom nadol.

Politička chcela iniciatívou docieliť zákaz reklamy na ukončenie tehotenstva, predĺženie lehoty na rozmyslenie zákroku zo 48 na 96 hodín či zabezpečenie druhého lekárskeho posudku pri potrate do 24. týždňa tehotenstva z dôvodu vážneho poškodenia plodu dieťaťa. Ten by však bol dobrovoľný a preplácaný poisťovňou.

Kým mnohí pro-liferi po tomto výsledku netajili sklamanie, v opačnom tábore, u progresívcov, zavládla radostná atmosféra, ako v prvej minúte po západe slnka počas Ramadánu. Akurát, tí teraz neboli skrytí od zraku Alaha, ale od dozoru slovenskej ústavy a Hippokratovej prísahy, ktorých znenia im dávajú v otázke bezdôvodných potratov obojstranné zaucho.

Bizarnosť striedaná bizarnosťou

Návrh poslankyne bol podľa nich „diskriminačný“ či „škodlivý“ a „berie ženám slobodu rozhodovať o vlastnom tele“. Tiež si myslia, že ide o banálnu tému, ktorou sa „míňa drahocenný čas“. Ďalšia odporúča, aby Záborská pôrodnosť riešila „podporou umelého oplodnenia pre lesbické páry“. Dočítali sme sa tiež, že sa podarilo odkloniť „návrat do 18. storočia“ a posledný blúzni o oxymorone „bezpečných interrupcií“ a pýta sa Záborskej, ako si toto vôbec „dovoľuje“.

Ak by uvedené nadšenie pramenilo z víťazstva v banálnom politickom zápase – napríklad o výšku pokuty za ľubovoľný priestupok – zrejme by porazeným neostávalo nič iné, ako pretočiť list, no ak na jeho konci vidno zdevastované zárodky ľudského života v nádobe na biologický odpad, žiada sa uzurpovať si právo (zatiaľ) posledného slova.

Nebude však mierené proti tým, ktorí majú legitímne pochybnosti o správnosti či nesprávnosti potratov vo veľmi citlivých prípadoch znásilnenia ženy, ohrozenia života matky alebo totálneho poškodenia plodu, ale voči obhajcom bezdôvodnej (iným slovom sociálnej) likvidácie blížiaceho sa potomstva, ktorá podľa susedných českých dát tvorí až 93 % všetkých prípadov.

Keď ani nemáte odvahu pomenovať to

Tak takto. Úprimne povedané, máme dosť vašich lacných eufemizmov a zahmlievania typu, že potrat je v zásade iba prerušením tehotenstva, reprodukčným právom či vecou slobodného rozhodovania ženy, keď vidíme, aké jatky stoja na jeho konci.

Máme dosť vašich biologických a genetických nezmyslov, podľa ktorých stojí v epicentre problematiky vaše telo a vaša maternica a nie separátny život iného človeka, za ktorého zabitie o pár mesiacov neskôr, po pôrode, by vás štát právom zavrel na dlhé roky do basy.

Nerozumieme, prečo odvraciate pozornosť a balamutíte verejnosť tak deravými argumentami, ako napríklad, že legislatívne riešiť potraty nie je nutné, keď ich počet klesá, nakoľko priemerný príčetný jedinec chápe, že zlo je definované nie kvantitou, ale jeho kvalitou. Navyše, klesá aj počet dopravných nehôd a vrážd a zrejme sa zhodneme na tom, že je nutné aj v legislatívnej rovine robiť všetko preto, aby sa znižoval aj naďalej.

Práva bez akejkoľvek povinnosti

Máme dosť bludov o nemožnosti ekonomicky utiahnuť ďalšie dieťa, lebo na vlastné oči vidíme, že najväčšími pro-choice lobistkami nie sú šičky zo Svidníka so štyrmi potomkami a 600 eurovým platom, ale feministky z finančne dobre situovaných rodín a väčším počtom mačiek ako detí. A v nebezpečnom množstve prípadov iba prahnúce po lepšej kariére či postave.

Prekáža nám mentálne nastavenie, podľa ktorého možno zvrátiť následky počatia dieťaťa pri úplne dobrovoľnom sexuálnom styku, obzvlášť, ak je cena, ktorú za to treba zaplatiť, tak extrémne vysoká. Kde leží tá hranica, za ktorou sa už ženy či páry prestanú vyviňovať a prevezmú zodpovednosť, ak nie tu?

To, čo ste zabudli dodať

Prečo vy, osoby údajne tak skvele erudované, nevravíte ani slovko o postabortálnych syndrómoch? Prečo klamete o akejsi potratovej turistike a nemožnosti znížiť počet potratov ich zákazom? Prečo od vás nepočuť ani zmienku o tom, že mozgová aktivita dieťaťa sa začína už v šiestom týždni gravidity, že zárodok sa hýbe už v ôsmom týždni, že liberálny prístup k potratom v zahraničí speje aj k takým zverstvám, ako je zabíjanie plodov na hrane životaschopnosti alebo až za ňou? Z akého dôvodu na Slovensku nevidíme nič o tom, že potrat je vlastne najčastejšou príčinou úmrtia na svete a ročne je ich vykonaných vyše 40-miliónov?

A vôbec, prečo vytvárate dojem, že prostriedkom ultima ratio – ak už žena skutočne nemôže dieťa vychovávať – je len a len jeho potratenie a nie kompromis v podobe vynosenia potomka a odovzdania do hniezda záchrany? Slovensko je predsa v globálnom kontexte jeden z najvyspelejších štátov, ktorý má prostriedky na to, aby sme sa k bezdôvodným potratom uchyľovať nemuseli a zabezpečili všetky podmienky na náhradné rodičovstvo.

Už sa niet o čom rozprávať

Všetky horeuvedené otázky sú samozrejme rečnícke a odpovede na ne už poznáme. Progresívci sú so svojou agendou maximalizácie slobody (narodeného) jednotlivca a samoúčelným pokrokom ako hodnotou samou o sebe, tiež len ďalšou odnožou anticivilizácie, ochotnou pre svoje presvedčenie popierať všetky základné humanistické princípy či objektívne vedecké poznatky a štverať sa na vrchol mocenskej pyramídy aj cez mŕtvoly – doslova.

A to je presne rovina, v ktorej sa stráca nutnosť s nimi polemizovať, ale začína potreba s nimi bojovať štýlom kto z koho. Vidíme to nielen pri potratoch, ale aj pri ostatných politikách, ktorými rozleptávajú reálne európske hodnoty a nahradzujú ich karikatúrami. Na tento boj však stačí len srdce a rozum, ktoré stáli v popredí porážky všetkých obdobných živlov aj v minulosti. Majme ich pripravené.

— Tomáš Dugovič