Katolíci nikdy neuctievali Pannu Máriu viac ako Boha. Viac ako 2000 rokov sa klaňajú len Božej Trojici – Bohu Otcovi, Synovi Ježišovi Kristovi a Duchu Svätému. Protestanti učenie Katolíckej cirkvi v súvislosti s Pannou Máriou nepoznajú.
Klaňanie sa nespočíva vo fyzickom úkone, ale v nastavení našej duše a ducha. Najvyšší Boh je len jeden a iba Jemu sa týmto spôsobom vzdáva úcta. Máme na to latinský názov – latria.
Úcta k svätým sa nazýva dulia.
Panna Mária mala mimoriadnu účasť na živote Ježiša Krista, preto sa jej vzdáva nadúcta – hyperdulia.
Týmto spôsobom Katolícka cirkev vzdáva úctu Božej Trojici, Panne Márii a svätým. Je v tom jasná hierarchia. Katolíci sa Panne Márii neklaňajú, ale vzdávajú jej úctu a maximálny rešpekt.
Sväté písmo Nového zákona je dobrá novina. Archanjel Gabriel zvestoval Panne Márii, že počne a porodí Spasiteľa, Ježiša Krista. Ona bola prvá, cez ktorú sa táto dobrá zvesť rozšírila do celého sveta. Modlitbou Zdravas´ Mária konáme len to, čo od nás žiadal Ježiš Kristus – hlásať dobrú novinu, dobrú zvesť. Ruženec je kristocentrická modlitba a preto je potrebné modliť sa ho aj s tajomstvami, aby sme si uvedomovali Ježišov život.
Modlitba ruženca nám bola daná ešte skôr, ako vznikli protestanti. V 13. stor. boli ľudia negramotní, nevedeli čítať ani písať. Aby sa k nim dostali aspoň základné pravdy a mohli si opakovať tajomstvá zo života Ježiša Krista, bol im prinesený z neba ruženec.
Modlitbu Zdravas´ Mária vo sv. ruženci opakujeme 50 krát preto, lebo sám Ježiš Kristus svoje modlitby opakoval. V evanjeliu Mt 26,44 sa píše: „Tretí raz sa modlil tými istými slovami.“ Ak Ježiš Kristus, svätý Boh a bez hriechu, opakuje znova a znova tri krát tú istú modlitbu, koľko krát ju majú opakovať hriešnici ako my!? Spochybňovať opakovanie modlitby sama Biblia vyvracia.
Panna Mária porodila Ježiša Krista, ktorý bol Bohom, už vtedy, keď ho nosila pod srdcom. Preto ju voláme Matkou Boha. V evanjeliu Lk 1,43 sa píše: „Čím som si zaslúžila, že Matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Sú to slová Alžbety naplnenej Duchom Svätým.
Protestanti chcú v súvislosti s Pannou Máriou spochybniť jej nanebovzatie. Tvrdia, že Panna Mária je len obyčajný človek, ktorý zomrel a bol pochovaný. Dokonca máme jej dva hroby. Jeden je v Efeze a druhý na úpätí Olivovej hory. Aj Ježiš Kristus mal hrob, ale existencia hrobu neznamená, že niekto nebol nanebovzatý!
Dogma o Nanebovzatí Panny Márie bola prijatá Piusom XII. v roku 1950. Bola reakciou na pokračovanie dogmy o Nepoškvrnenom počatí, ktorá bola prijatá Piusom IX. v roku 1854. Pápež Pius XII. v dogme hovorí: „Dôstojnosťou nášho Pána Ježiša Krista, svätých apoštolov Petra a Pavla vyhlasujeme, súdime a definujeme ako dogmu odhalenú Bohom, že Nepoškvrnená Matka Božia, vždy Panna Mária, bola po ukončení svojho pozemského života s telom a dušou prijatá do nebeskej slávy.“
Názory o Nanebovzatí Panny Márie sa začali objavovať už v 3. a 4. storočí. Hovorili o nich sv. Hieronym, sv. Augustín, sv. Gregor, sv. Ján Damascénsky… V gréčtine sa tento sviatok nazýva Usnutie Panny Márie. Používajú ho naši bratia gréckokatolíci.
Jedným z dôvodov, prečo bola Panna Mária vzatá s telom i dušou do neba je, že bola bez poškvrny dedičného hriechu počatá. Je známe, že v tele matky kolujú aj bunky jej dieťaťa. Ježiš Kristus je dokonalý Boh, preto jeho telo nemohlo zhniť v hrobe. Keďže Jeho bunky kolovali v tele Panny Márie, tak kvôli tomu aj jej telo nemohlo zhniť v hrobe, ale bolo zachované a vzaté do neba.