Maretta: Nástrahy zlého ducha Chmielewski: bôžik peňazí a túžba po večnosti

Hostia: Jozef Maretta a Dominik Chmielewski

Téma: Duchovný boj

Jozef Maretta: Rybári na dosiahnutie dobrého úlovku potrebujú návnadu a háčik. Niečo podobné používa diabol. Ponúka nám cez ducha tohto sveta mnohé lákadlá, zážitky, ponuky… Keď vidí, že my sa na tieto návnady začíname chytať, pustí množstvo háčikov. Keby sme boli rybári, videli by sme, že keď sa ryba chytí, nemôže plávať slobodne. Napokon ju podberákom vyberú von a pre rybu je to jasný ortieľ smrti.

Pri sv. spovedi odovzdávame Pánu Ježišovi naše zajatie. On nás vo svojej láske znovu pustí do čistých vôd. Všetci, s tým už máme skúsenosť.

Vieme, že sú tu návnady, nástrahy a že je niekto chytený zlom.

Prvou návnadou diabla je, aby sme vo svojom duchovnom živote nešli na hlbinu. Stačí len tak povrchne.

Druhou návnadou diabla je, že mnohých z nás upriamuje na minulosť. Keď sa obzeráme dozadu a pritom bežíme, potkneme sa a spadneme. Ak uvažujem, zvažujem, premýšľam a trápim sa nad minulosťou, nežijem prítomnosť. Akákoľvek by bola tvoja minulosť, Boh ťa miluje a túži vstúpiť do tvojej prítomnosti. Poslal svojho Syna, aby nás zachránil.

Treťou nástrahou diabla je zameranie našej pozornosti na budúcnosť. Tým, že nám predstaví ťažkosti a problémy budúcnosti, ktoré ani nemusia nastať. Možno niekedy nastanú, ale prečo by ma to malo trápiť dnes? Nedáva nám to voľnosť, ale nás to odťahuje od Božej dobroty a Božieho milosrdenstva.

Ďakujme Bohu za to, že on má pre nás budúcnosť. Denne sa modlíme v modlitbe Pána „buď vôľa tvoja“. Budúcnosť nám preto nemá prinášať strach a nepokoj, ale radosť a nádej. Tešíme sa, že žijeme pre nebo. Diabol to nechce, preto našu pozornosť upriamuje na minulosť alebo na budúcnosť.

Tretia diablova návnada spočíva v nevyváženosti medzi duchovnými aktivitami a aktivitami zvonku. Niekedy tú nevyváženosť spôsobí v dobrom odhodlaní.

Koho máme radi, s tým radi trávime čas. Keď Boh je Láska, koľko času mu venujeme? Jednu hodinu v nedeľu, pätnásť minút večer, šťastlivejší tri minúty ráno a tí najúžasnejší jeden desiatok ruženca. Je to vyváženosť? Nie! Diabol nám do života podsúva všetko pominuteľné a nazýva to dôležitým pre náš život.

Prosme Boha o to, aby sme žili rovnováhu medzi rodinou a aktivitami zvonku, rovnováhu medzi odpočinkom a prácou, lebo diablovou návnadou je nevyváženosť, zmiešanie priorít.

Diabol nad nami víťazí aj vtedy, keď do nášho života prinesie znechutenie. Ak sme niekedy znechutení, je za tým on, snaží sa nás zastaviť a zabrániť nám kráčať ďalej.

Tieto veci sú okolo nás, sprevádzajú nás, lebo žijeme v tomto svete. Dnes však už môžeme byť viac ostražití a môžeme sa vyhnúť tomu, aby sme boli ulovení zlom.

Návnady diabla sú: povrchnosť, trápenie sa nad minulosťou, strach z budúcnosti, nevyváženosť života a znechutenie.

Dominik Chmielewski: Keď som bol na koledách v Štetíne, v obrovskej vilovej štvrti s veľkými domami, koleda tam bola veľmi rýchla. Všetko som to obišiel za 20 minút, lebo tam aj tak nik neotváral. Bohom tamojších ľudí boli peniaze a nechceli mať s nikým nič spoločné. Keď som prišiel do štvrti, ktorá vyzerala veľmi krásne, po zazvonení na zvonček jedného domu ma zvnútra privítali pozvaním: „Prosím, pán farár, čakáme vás.“ Bol som milo prekvapený. V jedálni už mali pripravený kríž, sviečky, Bibliu, svätenú vodu. Žasol som, ako sa celá rodina modlila z hĺbky srdca.  Po modlitbe sme sa začali rozprávať a ukázalo sa, že manžel má rozbehnutý niekoľko miliónový počítačový biznis vo viacerých krajinách, manželka vlastní niekoľko kozmetických salónov, deti študujú na prestížnych univerzitách, nemusia pracovať, všetko si môžu dovoliť. Niečo mi tam ale nesedelo.

Keď som bol v USA, zoznámil som sa tam s jednou zaujímavou nadáciou, ktorá skúma vieru ľudí, ktorí boli chudobní a stali sa veľmi bohatými. Aký je ich vzťah k Bohu teraz. Výsledky toho prieskumu boli šokujúce. Len 1% ľudí, ktorí boli biedny a prišli k veľkým peniazom si udržali svoj vzťah k Bohu. 99% ľudí odpadlo od viery. Preto ma príjemne zaskočilo to, čo som videl v tej rodine. Angažovali sa v modlitbe, bolo vidno lásku medzi nimi a plno peňazí. Žeby som azda našiel to jedno percento?

Pýtal som sa, ako sa spoznali. Manželka mi vraví: „Môj manžel, keď ma pozval na prvé rande, skôr, ako sme prišli do reštaurácie na obed, trikrát sa zastavil pri bezdomovcoch, prihováral sa im, dával im peniaze. Pozerala som sa na neho a kládla si otázku, čo je to za chlapa. Ale celkom ma zaujal. Len som sa spýtala, či mu ešte zostali peniaze na obed. Odpovedal mi, aby som sa nebála, že peniaze vystačia. On bol vždy taký. Čím viac zarábal, tým viac rozdával.“

Keď sme sa tak rozprávali, v určitej chvíli ma jej manžel požiadal o rozhovor medzi štyrmi očami. Žena odišla aj s deťmi a on mi hovorí: „Som nešťastný človek, prosím, pomôžte mi! Pred dvomi rokmi som mal haváriu. Nejaký čas som bol v kóme. Lekári ma nakoniec prebudili. Zachránili ma, žijem. Ale ja som bol už tam, na druhom svete. Ja som ho už videl. Prosím, pomôžte mi! Už sa tu neviem nájsť a chcem ísť späť. Veľmi milujem svoju ženu aj deti, ale napriek tomu chcem ísť tam. Každé ráno som na sv. omši, odtiaľ idem na cintorín, modlím sa ruženec a závidím tým mŕtvym, že oni tam už sú a ja musím ešte tu žiť.“ Pozeral som na neho a bol som celkom zaskočený. Lebo my beháme od rána do večera, aby sme mali život príjemný, ľahký, mali veľa peňazí, dovolili si kúpiť všetko… A tento muž na pár chvíľ zbadal ten druhý svet a všetko to, po čom my túžime, pre neho prestalo mať význam. Spomenul som si na slová sv. Pavla: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Článok je zhrnutím celej prednášky, ktorú si môžete vypočuť v tomto videu:

Zdieľajte:
Zapnúť upozornenia na novinky a články Aktivovať Nie ďakujem