Kresťan má byť úplne sústredený na Boha. Boh sa duši ukazuje postupne, lebo keby sa odhalil naraz, duša by zomrela od radosti.
Pri krste Boh vstúpil do nášho tela, učinil z nás svoj chrám. Človek dokáže zo seba urobiť Boží chrám tým, že sa zrieka rôznych príjemností, obetuje Bohu svoj čas a stavia ho na prvé miesto svojich priorít.
Tabernákulum, kde naozaj prebýva Boh, je naše srdce. Stigmatici mali srdce prebodnuté, mnohí svätí pri modlitbách a mystických zážitkoch horeli…
Podobne by sme mali horieť aj my. Nestačí sa len prežehnať a odrapotať naučené modlitby vo vymedzenom čase. Boh je v nás 24 hodín, preto musíme byť pripravení modliť sa srdcom 24 hodín denne.
Keď potlačíme suché memorovanie modlitieb a začneme naozaj komunikovať s Bohom, v našej duši nastúpime na cestu mystika. V kresťanstve ide o neustále milovanie a neustále sústredenie sa na Božiu prítomnosť v nás.
