Dnešní ľudia si neuvedomujú, v akom stave sa nachádzajú ich manželstvá a ich vzťah k Bohu. Od vzťahu k Bohu sa odvíja aj vzťah v našich manželstvách.
Koľko času denne trávime s Bohom? Koľko s manželom – manželkou? A koľko času trávime s priateľmi, pri svojich záľubách, pri TV, či na internete?
Potrebujeme Ducha Svätého, ktorý nás vyvedie na púšť do ticha, kde si svoj vzťah s Bohom a k rodine môžeme usporiadať.
Pokánie je spoznanie svojho osobného hriechu a následná snaha zadosťučiniť za tento hriech.
Aj ten najmenší hriech negatívne ovplyvňuje celú Cirkev a celé ľudstvo. Ak hriech pácha autorita, oslabuje to tých, ktorých má duchovne viesť…
Úprimné pokánie obsahuje v sebe vynáhradu Pánu Bohu a ľuďom. Po prijatí sviatosti pokánia, máme mať pripravené skutky, ktorými zadosťučiníme za naše vykonané hriechy.
Milovať znamená mať čas pre milovaného. Ak zanedbávame Boha, nájdime si pre neho čas, ktorý s ním budeme tráviť. To isté platí aj v manželstve. Ak zanedbávame manželku, alebo manžela, tak si nájdime pre nich čas.
Vzťah k Bohu napravíme našou snahou venovať svoj čas s ním v tichu púšte, v intimite samoty, kde sa budeme modliť a komunikovať s ním. Najintímnejší čas s Bohom je v kostole, pri adorácii. Eucharistická úcta je veľmi dôležitá!
V manželskom vzťahu si máme odoprieť svoje koníčky, aj keď nás to bude bolieť, sadnúť si spolu s manželkou, či s manželom a rozprávať sa. Máme s nimi strácať čas, pretože takto vyzerá skutočná láska.
