Najdôležitejšia v našom manželstve je každodenná sv. omša a Eucharistia. V nej nás Boh učí, ako sa navzájom milovať. Pokiaľ nedáme Boha na prvé miesto, naše problémy sa nevyriešia.
Ako telo potrebuje jesť, tak aj duša potrebuje duchovný pokrm. Dostáva ho v modlitbe a vo sv. Eucharistii. Ak svoju dušu nebudeme sýtiť duchovným pokrmom, nastane jej smrť a následne aj kolaps manželstva.
Eucharistia nás učí odpúšťať. Ježiš prosí z kríža: „Odpusť im, Otče, lebo nevedia, čo činia.“ To sa môže stať aj nám. Manžel, či manželka nás dokážu veľakrát zraniť, ale my sa vtedy nemáme zameriavať na zlo. Nesmieme prepožičať naše oči, jazyk, myseľ démonovi, ktorý sa snaží vstúpiť do nášho vzťahu.
Snažme sa milovať tak, ako Ježiš na kríži. On sa nám nepomstil, nevyhadzoval nám na oči našu zradu. K tomuto má smerovať aj náš život. Je potrebné naučiť sa odpúšťať a keď už raz odpustíme, nikdy sa k tomu nesmieme vracať. Toto je recept na šťastné manželstvo.
V modlitbe Otčenáš hovoríme: „…odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Môžeme s človekom, ktorý má v pamäti všetky naše hriechy, budovať vzťah? Neodpustenie hriechov manžela alebo manželky je úplne zničujúci. Z tohto hľadiska sa šíria choroby nielen duchovné, duševné, ale aj fyzické. Zloba, hnev, žiarlivosť, zaťaté srdce nám rozožierajú psychiku a ničia aj naše telo.
Ježiš nám nič nevyčíta, nepripomína nám každý hriech a každé zranenie. Nebuduje v nás žiaden pocit viny a hanby. On sa len jednoducho pýta: „Miluješ ma?“
