Pojem „boj“ je v Cirkvi potláčaný, vníma sa veľmi militantne a ani vo svete nechcú ľudia o boji počuť. Dnes je moderné rozprávať o tolerancii a korektnosti a to nielen k ľuďom, ale aj k hriechu.
Bez boja so zlom nemôžeme byť svätí. Svätosť je konečný cieľ snaženia Cirkvi. Svätosť znamená dokonalosť milosti posväcujúcej. Milosť posväcujúca nám kvalitatívne mení dušu.
Boh nás všetkých miluje, ale z niektorých ľudí radosť má a z iných nie. Z ľudí žijúcich v stave milosti posväcujúcej Boh radosť má. Získavame ju v krste a udržiavame sa v nej využívaním sviatostí, ktoré sme dostali darom od Cirkvi.
Padlí anjeli majú byť nahradení svätými v nebi. Sv. Faustína hovorí, že koniec sveta nastane vtedy, keď posledný svätý doplní počet padlých anjelov. Zásluhy pre nebo môžeme získavať len v stave milosti posväcujúcej. Preto sa nás snažia démoni dostať do stavu smrteľného hriechu.
Boh dovoľuje démonom sužovať ľudí preto, aby si v duchovnom boji budovali čnosti. Najsvätejší ľudia boli často posadnutí démonmi. Čnosti môžu byť nadprirodzené aj získané.
Nadprirodzený rozmer pôstu má za cieľ Boha. Postím sa preto, lebo Boha milujem.
Hriech nie je súkromná záležitosť, pretože posilňuje démonov, ktorí ovplyvňujú všetkých ľudí. Naša odpoveď by mala byť v posilňovaní čností, aby sme neboli diablom manipulovaní. Démoni nás testujú, skúmajú náš vnútorný život a hľadajú slabiny, aby nás zničili.
Boh je nekonečne milosrdný, ale aj nekonečne spravodlivý, čo sa často prehliada. Matúšovo evanjelium hovorí, že Boh nás uvrhne do väzenia, dokiaľ nezaplatíme do posledného haliera. Boh si vymôže spravodlivosť buď v tomto, alebo v posmrtnom živote. Ak neodčiníme svoje hriechy na zemi, budeme to musieť urobiť v očistci po smrti.
Boh trestá démonov tým, že ich nechá posadnúť človeka a potom ich vyženie, čím človek Božou mocou nad nimi zvíťazí. Vyhnanie démonov je pre nich absolútne poníženie a v pekle sú ostatným démonom na posmech.