Angelus v nedeľu Krista Kráľa: Súdení budeme z prejavenej lásky
Vatikán 23. novembra (RV)V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka z okna Apoštolského paláca pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána na Slávnosť Krista Kráľa, v nedeľu 22. novembra. V závere pápež pamätal slovami povzbudenia na všetkých živiteľov rodín, ktorí sa v tejto ťažkej dobe ocitli bez práce. Pripomenul aj 40. výročie zemetrasenia v juhotalianskej Irpinii.
——————————————————————————————————
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes slávime Slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa celého univerza, ktorou sa končí liturgický rok, ten veľký oblúk, v ktorom sa nám ukazuje tajomstvo Krista – po celý liturgický rok. On je Alfa a Omega, začiatok i naplnenie dejín; a dnešná liturgia sa zameriava práve na to „omega“, čiže na konečný cieľ. Zmysel dejín chápeme, keď máme pred očami ich vrchol: cieľ je tiež koniec. A práve toto robí Matúš v Evanjeliu dnešnej nedele (25,31-46), keď podáva Ježišovu reč o poslednom súde na záver jeho pozemského života: On, ktorého idú ľudia odsúdiť, je v skutočnosti najvyšší sudca. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním sa Ježiš ukáže ako Pán dejín, Kráľ univerza, Sudca všetkých. Ale paradoxom kresťanstva je, že Sudca nevystupuje v šate kráľa vzbudzujúceho strach, ale je pastierom plným miernosti a milosrdenstva.
Ježiš si naozaj v dnešnom podobenstve o poslednom súde poslúžil obrazom pastiera. Preberá obrazy od proroka Ezechiela, ktorý hovoril o Božom zásahu v prospech ľudu, proti zlým pastierom Izraela (porov. 34,1-10). Tí boli krutí, vykorisťovali, bolo im prednejšie pásť samých seba než stádo; preto sám Boh dáva prísľub, že sa osobne postará o svoje stádo, ochrániac ho pred nespravodlivosťami a svojvôľou. Tento prísľub Boha svojmu ľudu sa plne uskutočnil v Ježišovi Kristovi, Pastierovi: práve on je Dobrý Pastier. Aj on sám hovorí o sebe: „Ja som dobrý pastier“ (Jn 10, 11.14).
V dnešnom evanjeliovom čítaní sa Ježiš stotožňuje nielen s kráľom-pastierom, ale aj so stratenými ovcami. Mohli by sme hovoriť o „dvojitej identite“: kráľ-pastier, Ježiš, sa stotožňuje aj s ovečkami, teda s tými najmenšími a najnúdznejšími bratmi a sestrami. Tým ukazuje na kritérium súdu: ten sa bude konať na základe konkrétnej lásky, prejavenej alebo odopretej týmto ľuďom, lebo on sám, sudca, je prítomný v každom jednom z nich.
On je sudca, on je Bohočlovek, ale on je aj ten chudobný, on je skrytý, prítomný v osobe chudobných, ktorých práve tam spomína. Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili (alebo neurobili) jednému z týchto najmenších, mne ste to urobili (alebo neurobili)“ (porov. v. 40.45). Budeme súdení z lásky. Súd bude ohľadom lásky. Nie pocitu lásky, nie: budeme súdení zo skutkov, z toho spolucítenia, ktoré sa pretavuje do blízkosti a starostlivej pomoci.
Som nablízku Ježišovi prítomnému v osobe chorých, chudobných, trpiacich, uväznených, tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti? Som nablízku Ježišovi, ktorý je tam prítomný? Toto je otázka na dnes.
Pán teda na konci sveta pretriedi svoje stádo, a urobí tak nielen zo strany pastiera, ale aj zo strany ovečiek, s ktorými sa stotožnil. A bude sa nás pýtať: „Bol si trochu pastierom ako ja?“ „Bol si mojím pastierom, keď som bol prítomný v týchto ľuďoch, ktorí boli v núdzi, alebo si bol ľahostajný?“ Bratia a sestry, chráňme sa logiky ľahostajnosti, toho, čo nám zaraz príde na myseľ: odvrátiť pohľad bokom, keď vidíme problém. Pripomeňme si podobenstvo o dobrom Samaritánovi. Ten úbohý človek, doráňaný zbojníkmi, hodený polomŕtvy na zem, tam bol sám. Prechádzal tade kňaz, zbadal ho, no šiel ďalej, odvrátiac pohľad. Prechádzal tadiaľ levita, zbadal ho a odvrátil pohľad.
Ja, voči mojim bratom a sestrám v núdzi, som ľahostajný ako tento kňaz, ako tento levita, a odvraciam pohľad bokom? Budem súdený podľa tohto: podľa toho, ako som sa priblížil, ako som hľadel na Ježiša prítomného v núdznych. Toto je tá logika, a nehovorím to ja, hovorí to Ježiš: „Čokoľvek ste urobili tomu, tomu a tomu, mne ste to urobili. A čokoľvek ste neurobili tomu, tomu a tomu, mne ste to neurobili, lebo som tam bol ja.“ Kiež nás Ježiš naučí tejto logike, tejto logike blízkosti, priblíženiu sa k nemu s láskou v osobe trpiacich.
Prosme Pannu Máriu, aby nás naučila kraľovať v službe. Panna Mária vzatá do neba prijala od svojho Syna kráľovskú korunu, lebo ho verne nasledovala – je prvá učeníčka – na ceste Lásky. Naučme sa od nej vstúpiť už odteraz do Božieho kráľovstva cez dvere pokornej a veľkorysej služby. A vráťme sa domov len s touto vetou: „To som tam bol ja, ďakujem!“ alebo: „Ty si si na mňa nespomenul“.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Prevzaté z: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20201123022